Úvod Novinky Tipy z programu

Viete si predstaviť vrúbľovanie v ruke? Prečo a ako? Všetko sa dozviete

Pozrite si ruky, ktorými prešli už desaťtisíce stromov.

Viete si predstaviť vrúbľovanie v ruke? Prečo a ako? Všetko sa dozviete Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Ak chcete silné stromy, ktoré vám zarodia skôr, než kým by sa vyvinuli zo semienka, musíte vrúbľovať.

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

prípady, ako upozorňuje ovocinársky expert Farmárskej revue Ľudo Vašš, kedy treba vedieť, ako sa to správne robí: „Sú stromy, u ktorých odporúčam vrúbľovať na rovnaký podpník.“

Oskorušu na rovnaký podpník

Z archívu Farmárskej revue ukázali prípad z roku 2021, kedy sa stalo ich známemu „že po piatich rokoch“ vrúble zrazu odpadli.

Preto Ľudo Vašš odporúča „pozerať sa, aký je ten podpník“. Najmä v prípade oskoruše: „Má to veľkú výhodu, lebo oskorušu, ktorú zavrúbľujeme kvalitným vrúblikom, tak nám vstupuje skôr do plodnosti a to už v piatok roku života.“

Manželstvo s hlbokým zakorenením

Keby ste totiž oskorušu pestovali od semienka, zarodiť môže po desiatom, ba aj až po dvadsiatom roku: „Po navrúbľovaní nám podpník zrastie s vrúblikom. Vytvorí sa kalus – hojivé pletivo, ktoré to zatiahne, zavalí, spojí sa to a bude to spojené na celý život. Bude to také manželstvo, kedy podpník je zo semienka, ten hlboko, hlboko korení, prijíma vodu z hlbokých vrstiev a oskoruška, ktorá má dobré vlastnosti, že je veľká, vykazuje veľmi dobrú plodnosť, tak tú navrúbľujeme a potomstvo bude mať tie isté vlastnosti, lebo je to vegetatívne rozmnožovanie.

plody-stara-oskorusa Zdroj: STVR

Takže pri vegetatívnom rozmnožovaní si nový strom „zachováva tie isté vlastnosti ako materský strom.“

Čo všetko potrebujeme

K vrúbľovaniu teda potrebujeme ako Ľudo Vašš vymenoval „podpník, ostrý nôž, vrúbeľ odobratý v zime, najlepšie v decembri – januári. Potrebujeme kaučukovú pásku, alebo iný úväzok a potrebujeme vosk, ktorým zatrieme vrúbeľ.“ Pritom hrubý vrúbeľ režeme „na podpníku jedným ťahom,“ pričom podobne „rovnako jedným ťahom režeme aj vrúbeľ. Budú nám stačiť dve-tri očká.“

hruška-strom-Stanislav-Háber-STVR Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Existuje však aj iný spôsob spojkovanie s jazýčkom. Zarežeme si najskôr do vrúblika. Približne do jednej polovice. A ten istý rez spravíme na podpníku v podobe jazýčka. A dôjde krásne k prepojeniu. Vrúblik nám drží sám na vrúbliku: „A tým pádom máme voľnú ruku na to, aby sme zaviazali vrúbeľ gumičkou. Viažeme v jednej vrstve tak, aby sa nám tá gumička neprekrývala.“ Nakoniec sa rez zatrie voskom.

Moderátora Jána Škorňu zaujímalo, koľkokrát už Ľudo Vašš takto vrúbľoval: „Kedysi, keď som začínal ovocinárstvo a nerobili sme spolu Farmársku revue, tak som tu sedel celé dni a za deň sme navrúbľovali viac ako 600, niekedy aj 800 takýchto podpníkov, keď sa podarilo, tak aj tisíc.

A ovocinársky expert dodal, že takto jeho rukami prešlo už desaťtisíce stromov, „aby zostala po nás v krajine stopa v podobe dlhovekých stromov.“ Po zavrúbľovaní ide podpník s vrúbľom do piesku a až príde jarné počasie, tak „zrastený vrúbeľ s podpníkom vyškôlkujeme a takto my škôlkujeme tisíce oskoruší do škôlky.“

Viac sa dozviete z archívu STVR alebo z nášho videa bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Farmárska revue, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90