Robovčely už lietajú! Nemusíme sa báť, že ľudstvo po vyhynutí včiel vymrie tiež?

Ako podrobne informuje už niekoľko rokov Farmárska revue, pre naše včelstvá pribudol ďalší nepriateľ v podobe sršňa ázijského. Ten s veľkým apetitíom konzumuje práve naše včely: „Jedno sršie hniezdo zlikviduje až stopäťdesiattisíc včiel.“

Kráľovná zimu prežila

Donedávna u nás nedokázal zimu prežiť ani ďalší invazívny druh sršňa a to sršeň Vespa soror. Ten však podľa informácií z Rádia Slovensko už minulú zimu v Európe po prvýkrát prežil: „Opakovaný odchyt v rovnakej lokalite naznačuje, že najmenej jedna kráľovná dokázala prežiť zimu a mohla tak založiť novú kolóniu.“

Rovnako ako v prípade sršňa ázijského aj pri sršňovi Vespa soror je teda predpoklad, že sa dostane aj na Slovensko. Zatiaľ výskyt Vespy sorora potvrdili odborníci len v Španielsku. V každom prípade už teraz majú včelári dosť starostí s tým, aby včelstvá prežili.

Koľko nám zostane času?

S teoretickým vyhynutím včiel by v prírode došlo k viacerým katastrofickým scenárom. Ten najčernejší spomenul už Albert Einstein, ktorý tvrdil: „Ak uhynie posledná včela, ľudstvu ostáva posledných päť rokov existencie.“

Včely sú jediným druhom hmyzu, ktorý človek chová na hospodárske účely. Sú najdôležitejšími opeľovačmi v poľnohospodárstve a podľa odhadov až jedna tretina našich potravín závisí od opeľovania včelami.

V Rádiu Slovensko však najnovšie oznámili: „Vedci z Massachusettskej technickej univerzity skonštruovali robovčely, ktoré by mohli pomôcť svetu s opeľovaním rastlín.“

Terajšie robotické včely vznikali dosť komplikovane, keďže vedci museli vyriešiť viacero problémov: „Predchádzajúce robovčely totiž nadmerne generovali odporový vzduch, boli málo odolné voči vonkajším vplyvom, chýbala im rýchlosť, vytrvalosť a potrebná obratnosť vo vzduchu.“

Má štyri krídla

Nová robovčela je teda už úplne iná: „Má štyri krídla, vďaka čomu zvládne rôzne akrobatické kúsky a manévre, váži menej ako 750 mg a pri testoch dosiahla najvyššiu rýchlosť, aká bola nameraná pri letoch mikrorobotov. Dokáže sa pohybovať rýchlosťou 35 centimetrov za sekundu a je schopná vznášať sa vo vzduchu bez akéhokoľvek vybočenia viac ako 16 minút.“

Vďaka novému dizajnu má aj dosť voľného miesta na malú batériu alebo senzory, čo jej umožňuje lietať samostatne a dá sa aj navigovať mimo laboratória.

Liečivý med nebude

Čo však výskum neuvádza je fakt, ako robotické včely môžu nahradiť význam tých skutočných včiel na prírodu a náš život, celý ekosystém okrem opeľovania.

Robovčela alebo robotická včela totiž určite med nevyrobí, rovnako ani propolis či materskú kašičku či včelí vosk.

Iné opeľovače skutočne živé včely nenahradia. A nedokážu to ani tie robotické. Čiže výrok Alberta Einsteina zostáva zrejme aj tak stále aktuálny, ak včelstiev každým rokom z rôznych dôvodov na svete ubúda.

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Rádio Slovensko, Farmárska revue, Freepik, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90