Slová majú silu meniť svet a mier je najväčšou hodnotou ľudstva

Zrejme všetky svetové konflikty podnietili v umení spisovateľov prinášať pôsobivé príbehy o utrpení ľudí, aby v nich poukázali na nezmyselnosť vojnového besnenia.

tali sa nositeľmi mierových myšlienok. Ukázali a dokázali tak emocionálne umelecky, že mier je najdôležitejšia hodnota ľudstva.

Budovať mosty porozumenia

V Dámskom klube sa Michal Slanička pozrel na medzinárodný deň spisovateľov za mier na viaceré svetové osobnosti literatúry: „Slová majú silu meniť svet. Budovať mosty porozumenia a pripomínať, že mier je najväčšou hodnotou ľudstva. Nech je odkaz spisovateľov za mier inšpiráciou, aby sme si ho nielen pripomínali, ale aj každodenne žili.“

Medzi svetovými velikánmi literatúry majú miesto aj slovenskí autori. Pavol Országh Hviezdoslav sa prvý v Európe zo všetkých spisovateľov postavil proti nej. Vojna začala v júli 1914 a Hviezdoslav v auguste a septembri napísal 32 protivojnových Krvavých sonetov. Preto sa Hviezdoslavove meno skloňovalo pri návrhu na Nobelovu cenu za literatúru. Do svetovej literatúry však vstúpil hneď po vojne ďalší slovenský autor.

Diktátori pálili knihy

Aj románopisec Milo Urban za román Živý bič bol zaradený medzi svetovo uznávaných autorov. Pri nástupe nacizmu v Nemecku fašisti v Berlíne opus Mila Urbana spálili ako pokleslú literatúru opisujúcu hrôzy a dosahy 1. svetovej vojny. Nacistické študentské spolky vďaka podpore ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa pálili 10. mája 1933 knihy na námestí Opernplatz v Berlíne. Michal Slanička opísal aj dosah diel svetového spisovateľa Ericha Maria Remarquea, ktorého romány v roku 1933 horeli tiež:

„Hlavnými hrdinami románu Ericha Mária Remarquea Traja kamaráti sú tu bývalí vojaci, pre ktorých je tu návrat z frontu novým bojom so zúfalstvom a úzkosťou. Je situovaný do nemeckej povojnovej spoločnosti 1. svetovej vojny zdôrazňujúc hodnoty mieru a ľudských vzťahov. Mladosť stratili vo vojne, ale stratili v nej aj zmysel vlastnej existencie. Sú skeptickí voči inštitúciám, rodine a náboženstvu. Neprestali však veriť v kamarátstvo. Vojnová tematika dominuje aj ďalšiemu románu Remarquea. Kniha Na západe nič nového mala veľký úspech.“

„Šokovala najmä svojím reportážnym a dezilúznym štýlom. Miestami až podrobným pohľadom na svetovú katastrofu. Podľa motta je kniha pokusom podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou, aj keď unikla jej granátom.“

Dielo z čias napoleonských vojen famózne opísal Lev Nikolajevič Tolstoj v štvorzväzkovom diele Vojna a mier o napadnutí Ruska francúzskym diktátorom.

Gándhího inšpirácia

A Tolstého filozofia nenásilia ovplyvnila mnoho mysliteľov, predovšetkým indického génia, o ktorom živote a diele prinieslo Rádio Devín pôsobivé rozprávanie Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího, kde takto citujú veštbu jeho mamy Putlibáí: „V jednej ruke modlitebný kolovrátok moktak a v druhej máš bambusovú palicu. Tak premôžeš vojenskú silu. Bez zbraní. Za tebou pôjde tvoja armáda mŕtvych. Postavia sa pred nepriateľskú armádu. Nechajú sa bez váhania zabíjať. Nezdvihnú na nepriateľa ruku. Budú pokojne čakať na svoju smrť. A nepriateľ už nebude vládať. Nebude vládať zabíjať. A tak, Mohandás, syn môj, sa staneš prvý v dejinách, v celom ľudstve tým, kto nenásilím porazil armádu nepriateľa.“

Medzi svetových autorov píšucich o hrôzach 2. svetovej vojny sa v 60. tych rokoch minulého storočia zaradil ďalší Slovák a to Ladislav Ťažký, keď za svoj román Amenmária. Samí dobrí vojaci dostal Cenu nemeckého Zväzu vydavateľov a kníhkupcov, ktorá sa často vo svete prirovnáva k malej Nobelovej cene za literatúru.

Bombardovanie Viedne

Opis bombardovania Viedne, kde si vtedy v hrobke Márie Terézie Ladislav Ťažký ako mladý vojenský väzeň zachránil život (viď fotografia vyššie Ladislava Ťažkého), sa považuje dokonca v celej vojnovej svetovej literatúre za najlepší a najpôsobivejší.

V Dámskom klube zasa pripomenuli právom diela Ernesta Hemingwaya. Americký spisovateľ bojoval vo svojich textách opisujúcich hrôzy prvej a aj druhej svetovej vojny za mier neúnavne. Stal sa významným hlasom za pokoj zbraniam a neskôr právom získal aj Nobelovú cenu za literatúru.

Hemingwayov odkaz

Navyše v Dámskom klube reflektovali aj takmer súčasnú literatúru a hodnoty, ktorými prispela do mierového hnutia, najmä: „Román Borisa Pasternaka Doktor Živago je považovaný za najvýznamnejší ruský román 20. storočia. Aj keď ho dokončil v roku 1956 kvôli politickým pomerom v Sovietskom zväze ho po prvýkrát vydali až v roku 1988.“

A túžba po mieri v dielach spisovateľov na celom svete vytvára silné emócie a v rôznych časoch ľudstva ukazuje, že spisovatelia nimi aj v minulosti urobili pre ľudské dejiny veľmi veľa.

Viac sa dozviete aj z nášho videa a z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Dámsky klub, Rádio Devín, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90