Budúcnosť pestovania rastlín prichádza, dážďovky a hlísty lietajú

Koniec éry pesticídov vyvoláva u poľnohospodárov veľa otázok.

Nenahraditeľné pesticídy?

Mnohí pestovatelia poukazujú na prax, že pesticídy sú v procese vývoja rastlín často takmer nenahraditeľné, a preto sa im legislatívne nariadenie pre členské štáty EÚ od Európskej komisie o ich zrušení nepozdáva.

Vo Farmárskej revue už informovali o náhradách za chemické prípravky, keďže sú známe prípravky na báze mikroorganizmov, o akých hovoril aj Martin Suvák z Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach: „Tieto prípravky na báze mikroorganizmov sa aplikujú do substrátu a podporujú obranyschopnosť rastlín.“

Využívanie vzdušných ciest

Relácia VAT sledujúca nové vedecké trendy informovala o spôsoboch, ako dostať rôzne zemské hlísty, medzi ktoré patria aj dážďovky, či rôzne prírodné pesticídy, hnojivá a huby na polia poľnohospodárov jednoduchším spôsobom.

Moderátor Gregor Mareš priblížil výskum v podobe využívania vzdušných ciest: „Vedci sa inšpirovali prírodou a vyvinuli metódu, ktorá umožňuje sadenie rastlín a stromov zo vzduchu. Skonštruovali semeno, ktoré sa dá zhodiť z dronu a samé sa zavŕta do pôdy.“

Konštrukcia tejto technológie ako zaznelo vo VAT umožňuje, aby okrem semena sa na takéto zariadenie dostali aj živé mikroorganizmy nahrádzajúce pesticídy.

Bocianik sa rozvinie a zaskrutkuje

Profesorka Lining Yao z Univerzity Carnegie Mellon v Pensylvánii v USA pre VAT vysvetlila využitie tejto technológie umožňujúcej siatie plodín a prenos živých organizmov zo vzduchu: „Dá sa využiť na rôzne druhy semien alebo hnojív a prispôsobiť rôznym prostrediam.“

Inšpiráciou z prírody bolo semeno rastliny z latinčiny erodium u nás známej ako bocianik. Toto semeno je vo vnútri pevne zvinutej stonky, ktorá sa po navlhčení rozvinie a akoby zaskrutkuje semeno do pôdy. Americká profesorka dodala: „Semená sa môžu po daždi samé zahrabať do zeme. Kým prirodzený nosič má jeden chvost, ten náš umelo vyrobený ich má tri.“

Nosič semien a mikroorganizmov vyrobili z bieleho duba, keďže tento materiál prirodzene reaguje na vlhkosť. Lining Yao považuje drevo za najlepší materiál na výrobu účinného samohybného nosiča:

„Drevo je dostupný biologicky rozložiteľný materiál a aby sa nosič mohol zavŕtať do zeme, musí byť naozaj tuhý a to drevo je. Geometrický dizajn sme zvolili trojchvostú konštrukciu.“

Opeľovače proces úrody ukončia

Dostatok opeľovačov urobí potom už so semenami po ich vyklíčení a zakvitnutí všetko potrebné pre úrodu. Testy ukázali, že zo 136 trojchvostových nosičov semien sa ukotvilo 66 a 39 z nich sa uchytilo. Po 15 dňoch vedci zaznamenali 61 percentnú klíčivosť semien, ktoré sa ukotvili, čo podľa americkej profesorky znamená:

„Dúfame, že v blízkej budúcnosti budeme môcť využívať lietadlá alebo drony na masové nasadenie týchto nosičov semien v poľnohospodárstve a na zalesňovanie.“

Rovnako umelé drevené nosiče chcú používať na roznášanie prírodných pesticídov, teda zemských hlíst dážďoviek spolu s hnojivami a hubami, ba aj na implantovanie snímačov na monitorovanie životného prostredia.

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: VAT, Farmárska revue, STVR - Stanislav Háber
25 50 75 90