Daniela Heviera azda najlepšie poznajú malé deti. Škôlkári vám za nanuk odrecitujú tri jeho básničky, každá druhá štrbavá druháčka pozná aj jeho rozprávky. Tretiak vám cez plece od play station prehodí, že je to ten spisovateľ, čo píše pre deti. Plachí tínedžeri si čítajú jeho básne, húfy fanyniek omdlievajú pri slovách piesní „So mnou vždy môžeš rátať“ či „Kým vieš snívať“. Aj keď poriadne ani netušia, že otcom piesne je Habera a Hevier, nie ich idoly zo Superstar. Taký je osud textára. V prostredí masovej kultúry stojí v pozadí. Plní úlohu ideológa. Vetrí témy ako zviera korisť, prisáva sa na krk doby a prenecháva frontmanom skupín, aby prezentovali jeho pozorovania, jeho súkromný, subjektívny údel ako objektívnu skutočnosť, objektívnu pravdu o svete. Daniel Hevier je prirodzený básnický talent s objavnou metaforikou, citom pre rytmus, jazyk i kulisy aktuálnej doby. Na maturity doniesol svoju prvú knižku poézie. To bolo v daných časoch nevídané. A odvtedy píše všetko možné. Nestratil svoju tvár ani v masovom cirkuse popkultúry. Dávno vie, že hviezdy môžu byť aj prázdne. Treba k nim vymyslieť obsah, pomenovať ich svetlo. Doslovne i obrazne.