Z Martina Sarvaša priam srší irónia. Nikdy neviete, čo z neho vypadne. Uchechtáva sa a odrazu je vážny. Rozmýšľa, ako to na tom svete vlastne je. Textárstvo je, bohužiaľ, vymreté povolanie. Hoci sa mu samozrejme ešte venuje. Ale dnes píše hlavne texty do muzikálových skladieb, hudobníkom len príležitostne. A Tublatanka? To bola veľká rocková jazda! To obdobie vzdoru je už preč. Keď padla železná opona, chvíľu to naozaj vyzeralo nádejne. Aj v jeho živote. Začal písať pre rôzne nové kapely, interpretov, mladí mali odrazu akosi viac priestoru. A on sa dokonca vzdialil od hudby, začal pracovať pre Slovenskú televíziu, podieľal sa na tvorbe viacerých úspešných programov. Ale zároveň sa niečo zopsulo. Slobodu a dobrosrdečnosť využili grázli. Do hláv sa nám postupne začala vkrádať bezútešnosť. Dnes treba vzdorovať inak. A iným veciam. A možno aj preto je v jeho súčasných muzikálových textoch stále cítiť závan rebélie. Pozostatok z prvých textov, ktoré písal na hardrockovú muziku. Sarvašova generácia si vybojovala relatívnu slobodu. Ale ten boj nekončí nikdy. A uňho mal začiatok v tom najkritickejšom období puberty, v roku 1968. Zrejme ho to poznačilo doživotne.