Aeterna musica

Tenebrae responsoria 2/3 (R). Latinské slovo tenebrae (v preklade temnota) odkazuje na starobylý rituál postupného zhasínania sviečok, pripomínajúci opustenie Krista učeníkmi, a temnotu, ktorá zavládla po jeho ukrižovaní. Označovala sa ním tiež nočná liturgia tzv. hodiniek počas Veľkonočného trojdnia. Čítania z Biblie striedala hudba responzórií na toto obdobie. Medzi najslávnejšie zhudobnenia patria šesťhlasné Tenebrae Gesualda z Venosy. Gesualdova je mimoriadne dramatická, no súčasne veľmi intímny, čo je charakteristika vynikajúco vystihujúca Tenebrae z roku 1611. Skladateľ ich skomponoval na sklonku života pre súkromnú kaplnku a boli teda určené ušiam svojho tvorcu. Hudba Gesualdových responzórií – plná melanchólie a nepokoja – je iná ako jeho svetské skladby. Prekračuje kánony dobovej cirkevnej tvorby, no nestavia do popredia extravagantnú invenciu. Nepôsobí ani dojmom efektného a exaltovaného manierizmu. Expresia je odlišná: dráma veľkonočných udalostí je intímna, sebaspytujúca. V rovnakom, sviatočnom trojdní – nočnom bdení, či rozjímaní – si vypočujeme Tenebrae Responsoria aj my.