V nedeľu 30. marca pretáčame hodiny. Znova budeme vstávať do tmy

V nedeľu 30. marca si všetci posunieme o druhej hodine hodiny na tretiu hodinu. Prechádzame totiž zo zimného na letný čas. Prídeme v ten deň teda o hodinu z času, ktorá sa nám vráti zasa na jeseň.

Cirkadiánne rytmy Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Na zmenu zimného času na letný sme už síce navyknutí, ale nie vždy ju dobre znášame. Neuropsychológ Robert Krause na Rádiu Slovensko vysvetlil, prečo zmena času z letného na zimný, a naopak, nemusí na nás posobiť dobre: „Ľudia reagujú depresívnejšou náladou. Poznáme sezónne afektívne poruchy.“

Náš organizmus vie, že je tma

Za všetko môžu naše „vnútorné časové hodiny,“ ktoré máme podľa Roberta Krausa v mozgu v orgáne s názvom hypotalamus: „Náš organizmus registruje, že pri zimnom čase je večer skôr tma.“

Na zmenu času je vhodné sa postupne pripraviť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Vnútorné hodiny v mozgu riadia podľa svetla naše základné telesné funkcie a procesy, ktoré podľa neuropsychológa poznáme pod iným termínom: „Nazývame ich cirkadiánne rytmy. Slovo cirkadiánne pochádza z latinského slova cirkadiem, čo znamená približne jeden deň.“

Hypotalamus, alebo medzimozog ovplyvňuje vyplavovanie hormónov do krvi.

Prečo je letný čas obľúbenejší Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Riadi väčšinu vegetatívnych funkcií v tele, akými sú pocity hladu, smädu, reguluje našu telesnú teplotu a podieľa sa na kontrole emócií, ba aj sexuálnej aktivity.

Rozpis tela podľa hodín

Medzi 5 až 6 h rannou je najvhodnejší čas na vstávanie. Medzi 6 a 7 h sú podľa neuropsychológa na vrchole orgány zodpovedné za trávenie: „Mnoho jednotlivcov raňajkuje".

Od 9 do 12 h sú podľa informácií Roberta Krauseho na vrchole zasa naše psychické aktivity: „Školáci tak dokážu pri vyučovaní podávať najvyšší výkon.“ Medzi 11 a 13 h nám najvýkonnejšie pracuje srdce a preto sa odporúča vyhnúť mastným jedlám. Po 14 h zasa mozog dokáže najlepšie prijímať stimuly na učenie nových činností.

Od 19 h sa odporúča pokojný režim, lebo medzi 22 a 3 h ráno mozog produkuje melatonín, ktorého tvorbu brzdí svetlo a tak sa tvorí najviac v noci. Melatonín má vplyv aj na našu imunitu a dáva mozgu signály o subjektívnom čase v priebehu dňa.

Jediná účinná rada, ako sa zbaviť nepríjemností pri zmene času od odborníka neuropsychológa znie:

„Mnoho ľudí si myslí, že môžu dlhšie spať. V ranných hodinách sa nám vytvárajú pozitívne pamäťové vnemy. Mozog uprednostňuje zmenu, ktorá je postupná, pomalšia. Zmena času v praxi je však nárazová. Preto je dôležité sa na zmenu času postupne pripraviť a pri nárazovej zmene sa ľahšie aklimatizujeme.“

Teda pred zmenou času ideme skôr spať a skôr ako inokedy vstávame. Ďalšie informácie od neuropsychológa Roberta Krausa si môžete vypočuť z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Foto: TASR, pixabay, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90