Spoznajte tajomstvo dlhovekosti nášho prvého už 95-ročného moderátora

Za jeho čias nebol internet. Nepoznali mobil. Získavanie informácií prebiehalo komplikovanejšie a vďaka tomu, že ovládal stenografiu, mohol pracovať v rozhlase.

Verejná výzva Kronerovi

Keď Štefan Horský ako náš prvý moderátor v éteri oznámil, že film Obchod na korze získal Oscara, vyzval verejne Jozefa Kronera, aby prišiel do rozhlasového štúdia.

A už vtedy slávny herec o 7 ráno počúval v roku 1966 Dobré ráno so Štefanom Horským, ktorý do mikrofónu povedal:

„Práve pred chvíľou sme dostali, vážení poslucháči, z New Yorku mimoriadne radostnú správu. Československý film režisérov Jána Kádara a Elmara Klosa Obchod na korze dostal po prvýkrát v histórii československého filmu najvyššie americké uznanie v oblasti cudzojazyčných zahraničných filmov.“

Zlatá soška Oscara

„Vyznamenanie americkej filmovej akadémie prijal dnes v noci na 38. ročníku tejto filmovej súťaže z rúk známeho herca Gregory Pecka režisér Ján Kádar. Ak nás počúva Jozef Kroner, hlavný predstaviteľ vo filme Obchod na korze, tak ho prosím, aby prišiel do nášho štúdia.“

A keďže rozhlasové štúdio bolo v Bratislave na Zochovej ulici hneď pod ulicou Palisády, kde neďaleko herec býval, o štyridsaťpäť minút bol Jozef Kroner v štúdiu. Štefan Horský začal moderovať 3. januára 1966 Dobré ráno. Neskôr na to takto spomínal:

„Kto to vtedy videl vstávať o tretej – o štvrtej ráno a utekať do rozhlasu?“

V bratislavskom rozhlase sa rozhodli pre raňajšie vysielanie po zrelej úvahe. Ako Štefan Horský vysvetlil:

„Televízia obsadila večerné časy. V celej Európe nastala situácia, že prichádzal osobnostný rozhlas. Pred mikrofón najmä vo Francúzsku si sadali machri, o moderátoroch vtedy ešte ani chýru nebolo. Boli to novinári, ktorí sa vedeli prihovoriť. Tí, ktorí si šarmom získali poslucháča.“

Vidieť svet ušami

„Rozhlas si urobil dva seriózne projekty, v ktorých sme zistili, ktoré vysielacie časy sú hluché, do ktorých by sme mohli vstúpiť. Tak sa stalo, že tým vysielacím časom sa stalo dovtedy úplne hluché ráno. Začalo tzv. blokové vysielanie. Ráno blok vysielania naživo, redaktor tam mal niektoré veci, ktoré boli pripravené, ale mohol sa ľuďom prihovárať, čo dovtedy nebolo.“

A Štefan Horský sa prihováral tak dobre, až sa stal prvou moderátorskou ikonou u nás. Na tú dobu vzniklo niečo neuveriteľné. Jeho vlastní spolupracovníci si Štefana Horského zvolili za šéfredaktora. Riaditeľ rozhlasu to už len komunistom oznámil. Boli to časy vlády Alexandra Dubčeka. Komunisti súhlasili!

Z rozhlasu ho za okupácie vyhodili

Po roku 1968 a obsadení našej vlasti okupantmi, z rozhlasu vyhodili aj Štefana Horského:

„V ťažkých zlomových rokoch 1967 až 1968 som bol šéfredaktorom a potom ma odstavili od mikrofónu. Dostal som sa do situácie, keď som bol nezamestnaný. To sa vlieklo niekoľko mesiacov, až som sa potom dostal do Metodicko – výskumného kabinetu rozhlasu.“

Do Československého rozhlasu Štefan Horský nastúpil v roku 1952. Prešiel si viacero pozícii, kým sa stal rozhlasovou ikonou a šéfredaktorom. Potom prišiel pre jeho postoje v roku 1968 strmý pád.

Príbeh ako z filmu Vlny

Stal sa z neho aspoň teoretik – výskumník. Podobný príbeh, ako zo súčasného českého filmu Vlny o hrdinstve rozhlasákov v roku 1968. Viac Štefan Horský nesmel pred mikrofón a bol rád, že vôbec mohol pracovať:

„Začal som sa pohybovať na pôde rozhlasovej teórie. V celom reťazci nastala veľká diera, lebo starí osvedčení kozáci museli z rozhlasu odísť a nastupovali celkom začínajúci. Ale nielen celkom začínajúci radoví redaktori, ale aj začínajúci vedúci pracovníci, čo bolo ešte horšie.“

Z tých čias ho najtrefnejšie charakterizoval vo vysielaní Slovenského rozhlasu, ktoré nájdete v Archíve STVR Extra vtedajší známy hlásateľ Pavol Šrámek, ktorý o. i. o ňom povedal:

„Štefan Horský bol rozhlasák telom i dušou. Mám ho v pamäti ako dôsledného, precízneho a zodpovedného človeka, ktorý v každej chvíli pamätal na všetky detaily a maličkosti, ktoré boli dôležité pre dobré fungovanie vysielania.“

„Výborne ovládal stenografiu, čo je len jedna z jeho schopností, ktorými disponoval, takže si vedel na pár riadkoch poznačiť všetky dôležité údaje. Tie potom pohotovo zužitkoval. Bol veľmi dobrý spravodajca, reportér. Jeho doménou bola práca v teréne. Vedel zaznamenať udalosti a veľmi rýchlo ich priniesť do vysielania.“

Skúsenosti už z dvoch svetových konfliktov

Začal po novom podľa západného vzoru moderovať Dobré ráno v Rádiu Slovensko už 3. januára 1966 spolu s moderátorkou Perlou Karvašovou (1926-1978). Štefan Horský v tomto roku oslávi svoje 96-narodeniny. Ako pre web STVR povedal o svojej dlhovekosti:

„Ak vás stále niečo zaujíma, vzbudzuje sa tak aj vaša energia a sledujete súčasné dianie.“

Zo súčasnosti veľa radosti nemá najmä pre vojnu hneď za našimi hranicami:

„Môj otec zažil dve svetové vojny, prvú a aj tú druhú. Takmer sedemdesiatsedem rokov som si niesol v pamäti len spomienku na jedinú, a to druhú svetovú vojnu. Teraz mám tú istú skúsenosť, akú otec. Už žijem ďalšiu svetovú vojnu, ktorá začala na Ukrajine.“

Emocionálna Obluda na koľajniciach

Okrem moderovania a teoretického výskumu rozhlasového vysielania, napísal aj viacero populárnych kníh, kde zhrnul svoje poznatky z krátkeho, ale slávneho času moderovania ako Vidieť svet ušami (1988), Dívaj sa ušami (2004), či spolu s Martinom Bakossom August 1968 v Československom rozhlase na Slovensku v Bratislave.

O osobnej skúsenosti z druhej svetovej vojny napísal emocionálne a faktograficky silnú knihu Obluda na koľajniciach 1938-1945 (1993). Viac sa o bohatom živote Štefana Horského dozviete z Archívu STVR Extra bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Archív Extra, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90