Na kone! Nemáme. Tak utekajme! Legendárny Peter Jaroš jubiluje

Patrí k našim najznámejším spisovateľom nielen doma, ale aj vo svete. Viacero románov Petra Jaroša tvorí totiž klenotnicu nášho filmového priemyslu. Hlášky z filmov Tisícročná včela, či Pacho, hybský zbojník už zľudoveli. Kto by nepoznal slová dialógu zbojníkov:

„Na kone!“
„Nemáme!“
„No tak utekajme!“

Literatúra ťa nikdy nepustí

Ich autor narodený 22. januára v rodine murára v Hybiach v roku 1940 Peter Jaroš v objemnom súbore noviel pod názvom Pasca opäť aj po osemdesiatke oslovuje slovenských čitateľov: „Literatúra je ako pasca. Keď ťa lapí, už ťa nikdy nepustí.“

Toto spisovateľove priznanie nie je na 277 knižných stranách jediné, ktoré čitateľa doslovne dvihne pri čítaní Pasce zo stoličky:

„Spolu s Jakubiskom sme boli v Amsterdame na festivale s jeho filmom Postav dom, zasaď strom! Scenár napísal básnik Mikuláš Kováč. Keď sme sa vrátili, mal som so Zuzanou Kristovou (dnes je to moja drahá žena) rozhovor vo Večerníku, v ktorom som povedal, že film mal úspech hlavne preto, ako otvorene hovorí o rozkrádaní verejného majetku u nás.“

Za to skončil Peter Jaroš za socializmu „na pohovore“ u súdruha hlavného straníckeho ideologického komunistického tajomníka Pezlára, ktorý bol v tých časoch známym kultúrnym cenzorom:

„Vyhrážal sa mi, že aj keď som dramaturg, už ma na žiadny zahraničný festival nepustí. Zároveň mi oznámil, že Jakubisko má na istý čas stop pri režírovaní filmov zo súčasnosti...“

So zakázaným režisérom Jurajom Jakubiskom

A tak vznikol slovenský filmový skvost Tisícročná včela, sága o rodine Pichandovcov. Vtedy už svetoznámy režisér Juraj Jakubisko nahovoril Petra Jaroša, aby zákaz komunistov pripravovať filmy zo súčasnosti využili na spracovanie historickej témy.

Zakázanému režisérovi Jurajovi Jakubiskovi sa podarilo s Petrom Jarošom pripraviť historický film Tisícročná včela (1983), ktorý patrí medzi klenoty slovenskej kinematografie. Snímka Tisícročná včela zaujala aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach (1984), kde získala cenu Zlatý Fénix, či cenu ako najlepší film na festivale v španielskej Seville (1984).

Vo filme podali skvelé výkony naši legendárni herci, akými sú Štefan Kvietik, Jozef Kroner, Michal Dočlomanský a ďalší celý rad nielen slovenských, ale aj českých umelcov.

Film, ktorý nás preslávil:

• V roku 1984 vybrali film ako slovenského kandidáta na Oscara. O vzácnu sošku bojoval v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.
• Tisícročnú včelu ocenila domáca kritika, ktorá filmu udelila cenu.
• Patrí medzi najúspešnejšie slovenské (česko-slovenské) filmy vôbec. Snímku videlo v československých kinách milión ľudí.
• Tisícročnej včele prepožičala hlas herečka Zdena Studenková.
• Film preslávil obce Zuberec a Zázrivá, kde sa nakrúcal.
• Kritiku a divákov zaujala aj filmová hudba, na ktorej Jakubisko spolupracoval s Petrom Hapkom.
  

Podobných príhod kniha Pasca ponúka viac. Okrem nich aj viacero nových plnokrvných noviel, z ktorých prúdi energia života, ako ju poznáme z doterajších diel Petra Jaroša.

Po štúdiu Základnej škole v Hybiach, gymnáziu v Liptovskom Hrádku a odboru slovenčina a ruština na Univerzite Komenského v Bratislave, začínal autor v detskom vydavateľstve Mladé letá, potom v legendárnom týždenníku Kultúrny život a neskôr v literárnej redakcii Československého rozhlasu.

Ako scenárista pracoval Peter Jaroš ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe Koliba. Pripravil rozhlasové hry Splynutie (1968), Kráľovstvo Chimenéza (1969), Skrývačka (1971), Omyl (1973), Hlboko v zeleni (1974), Červený spln (1974) a i. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom v slovenskom parlamente.

Pracoval v Národnom literárnom centre, ale aj v Národnom osvetovom centre, kde radil začínajúcim autorom a pôsobil ako porotca na mnohých literárnych súťažiach.

Aby život nebol iba drsný

Tvorca Peter Jaroš vytvoril viacero univerzálnych odkazov aj pre našu budúcnosť, o čom pre TASR o. i. uviedol:

„Myslím si, že napriek všetkému zlému nás čaká ešte veľa pekného a dobrého. Verím, že naša schopnosť učiť sa a vedieť aj tvrdo zabojovať o život nám zaručuje prijateľnú budúcnosť. Aj Tisícročnú včelu som písal so snahou, aby ľudský život nebol až taký drsný a ťažký. Aby popri smútku bol aj plný radosti, šťastia, krásy a mágie. Tisícročná včela je akási archetypálna metafora ľudstva. Ako možno prežiť aj v najťažších časoch, najťažšie krízy a kataklizmy vďaka súdržnosti a práci na spoločnom diele. A bol by som rád, keby bola inšpiráciou aj pre súčasnosť.“

Vďaka Petrovi Jarošovi už v roku 1975 vznikol slovenský filmový skvost a to komédia režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník. Jarošove diela mávajú plnokrvné erotické konotácie. Napríklad vo filme poznáme scénu s mladou Evou Mázikovou. Pravda o jej bujnom poprsí v tejto komédii je pikantná. Režisér nebol spokojný s jej dekoltom a museli ho vypchávať ponožkami.

Čestný občan obce Hybe

Spisovateľ a dramatik Peter Jaroš je čestným predsedom našej najväčšej a najstaršej spisovateľskej organizácie Spolku slovenských spisovateľov. Poznáme takmer päťdesiat knižných diel, ktorým za svoj život obohatil slovenskú literatúru.

Za tú dobu získal celý rad ocenení, medzi množstvom iných aj cenu Ivana Kraska za debut Popoludnie na terase (1963), Cenu Lea Danihelsa (1998), od prezidenta Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2000), Cenu ministra kultúry SR (2009), Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo (2014), Mimoriadnu cenu Igric (2019) a stal sa čestným občanom obce Hybe.

Aktuálna obava

Momentálne po vážnych zdravotných problémoch s kolenami skončil populárny spisovateľ Peter Jaroš na invalidnom vozíku:

„Bez pomoci manželky by som to asi nezvládal, ale ako mi hovorí žena, spisovateľ potrebuje, aby mu išla hlava a nie nohy. Bez nohy sa dá, bez hlavy by to bolo ťažšie - a hlava mi zatiaľ ide. Cítim sa byť oveľa zdravší ako, keď som mal 80 rokov a teraz sa v 85-ke bojím, že sa dožijem aj stovky.“

Román Tisícročná včela bol inscenovaný už aj ako divadelný muzikál, vyšiel vo viac ako desiatich jazykoch, najnovšie už aj v španielčine. S manželkou Zuzanou Jarošovou, publicistkou, scenáristkou, vydavateľkou a generálnou komisárkou Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) žije Peter Jaroš od roku 1980 v Bratislave.

Zdroj: STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90