Textár Ľuboš Zeman získal medzinárodné ocenenie. Pre koho napísal najlepšie texty?

Jeden z najvýraznejších slovenských textárov a básnikov, ktorý napísal desiatky textov pre mnohých slovenských interpretov. Čardáš dvoch sŕdc, Kamarátka nádej, Nepriznaná, Taliansky muzikál či Ulica.

To sú texty Ľuboša Zemana, ktorý nám v rozhovore prezradil oveľa viac. A ešte viac o ňom si môžete pozrieť v krásnom cykle Textári, ktorý vysielame každú nedeľu o 20.10 na Dvojke.

Svoj profesionálny život ste zasvätili mnohým činnostiam a oblastiam, no vaša kariéra textára trvá už niekoľko desaťročí. Aký bol váš úplne prvý text a ako ste ho vnímali?

Bola to pesnička V storočnej aleji. Ako elév som sa vo vtedajšom Československom rozhlase zoznámil s osobnosťami slovenskej populárnej hudby a medzi nimi bol aj džezový klavirista a skladateľ Laco Gerhardt.

Dal mi prvú šancu a zhudobnil moju báseň. Stal sa z toho – aj vďaka spevákovi Ľubošovi Novotnému - prvý slovenský soul.

Čo vás priviedlo k textárstvu? Bola to náhoda alebo váš zámer od začiatku?

Už ako 15-ročný som písal básne a neskôr redigoval školský časopis. Knihy, literatúra a umelecké slovo mi bolo blízke. Súčasne ma ovplyvňoval nástup beatovej vlny a stal som sa bubeníkom v amatérskej kapele Monzún.

A tak sa dilema medzi slovom a hudbou harmonizovala do podoby pesničkového textu. Asi pomohla ulica, na ktorej som vyrastal. Žili tam básnici, novinári i hudobníci. A aj zopár chuligánov. A tí tomu všetkému dali šťavu.

S ktorým interpretom sa vám spolupracovalo najlepšie a prečo?

Písal som takmer pre všetkých slovenských interpretov a s odstupom času môžem povedať, že najbližší mi bol Vašo Patejdl. Jemu som napísal asi svoje najlepšie texty.

Váš text k piesni „Čardáš dvoch sŕdc“ získal medzinárodné ocenenie. Aký je váš vzťah k tejto piesni dnes?

Na to sa nedá zabudnúť, lebo dostať sa počas socializmu do Tokia na Svetový festival pop music Yamaha, to je niečo výnimočné. Už to, že z 1500 prihlásených piesní z celého sveta vybrali na festival tridsať a medzi nimi aj tú našu slovenskú skladbu, je úžasný úspech.

A potom tam Karol Duchoň ešte vyspieval aj cenu. Tá skladba žije stále a je to vlastne multigeneračný hit, do ktorého hudobný skladateľ Peter Hanzely vložil divoký temperament.

Čo považujete za kľúčový moment alebo najväčší úspech vo vašej kariére?

Asi je to tých 9 Bratislavských lýr, ktoré som získal a najmä to, že moje texty ešte stále oslovujú veľa poslucháčov.

^{Karol Duchoň}

Tvoríte aj dnes? Ak áno, ako prebieha proces tvorby textu? Máte nejaké rituály alebo špecifické postupy?

Teraz sa už viac venujem poézii a niektoré básne majú metrorytmickú štruktúru piesňových textov. Už ich radšej dávam zhudobňovať. Najlepšie sa mi píše neskoro večer.

Kde hľadáte inšpiráciu pre svoje texty? Sú to skôr osobné skúsenosti, literatúra alebo napríklad rozhovory s interpretmi?

Textár je taký fotograf života, všíma sú veci a ľudí okolo seba, vnemy sa ukladajú v hlave. Potom niečo zasvieti v rozčítanej knižke, a to všetko sa v pravú chvíľu pospája do nejakého celku.

Máte obľúbený text, ktorý ste napísali? Čo je na ňom výnimočné?

Mám rád pesničku Nepriznaná od Vaša Patejdla. Je to melodicky a harmonicky úžasne bohatá skladba a mne sa podarilo na hudbu napísať smutný lyrický text, v ktorom sa nájdu muži, ženy i všetky vekové kategórie. Je to príbeh zo života.

Dokumentárny cyklus Textári vznikol na základe vášho podnetu. Aký bol váš hlavný zámer pri jeho tvorbe?

Baví ma robiť námety pre TV a tento vznikol tak trošku kuriózne. Stal som sa účastníkom autonehody, ktorú som nezavinil.

Dopravní policajti si pýtali doklady a kým som ich v taške hľadal, dal som im vizitku s menom, pod ktorým bolo napísané: textár. A jeden z tých policajtov povedal: a to je čo? Čím sa to živíte? A námet bol na svete.

Spolupracovali ste na všetkých častiach cyklu alebo len na tom, ktorý sa venuje vašej osobe?

Okrem námetu bol môj vlastný scenár akýsi vývojový a tvorivý team ma prizýval na časté konzultácie aj k ďalším dielom. Žil som s tým cyklom dosť intenzívne a venoval som mu veľa času.

Videl som aj rozrobené časti a pomáhal som presviedčať autorov a interpretov, aby sa postavili pred kameru a otvorili dvere do symbolickej trinástej komnaty svojho života.

Ak by ste mohli vydať odkaz začínajúcim textárom, aký by to bol?

Čítajte, vzdelávajte sa, počúvajte a vytvorte si vlastnú poetiku.

Ako by ste chceli, aby si vás a vašu prácu pamätali budúce generácie?

Aby povedali, že som nežil zbytočne!

Máte nejaký nesplnený sen alebo projekt, do ktorého by ste sa ešte chceli pustiť?

Mám v hlave námet na muzikál a možno raz uzrie svetlo sveta.

25 50 75 90