Mikrofóny zmĺkli. Zomrel Vladimír Štefuca. Mal 84 rokov

Vo veku 84 rokov ráno v sobotu 18. januára zomrel herec a režisér Vladimír Štefuca, s ktorého menom je spätých množstvo programov v rozhlase a televízii. Na sociálnej sieti Facebook napísal jeho syn Alexander Štefuca vyznanie:

„Ráno stíchol najkrajší hlas Vladimír Štefuca. Môj milovaný otec, už ste s mamou spolu, ako si si to želal. Odpočívaj v pokoji.“

Vo vysielaní Dvojky

Jeho osobnosť a mimoriadny hlasový prejav si Slovenská televízia a rozhlas pripomenie na Dvojke v sobotu 18. januára o 17:55 h v prírodopisnom dokumente Rovina, miesto pre zázrak.

Narodil sa v Rachive (Podkarpatská Rus) 26. októbra 1940. V rokoch 1942 až 1946 vyrastal v Maďarsku v meste Eger, kde jeho otec Michal pôsobil ako tlmočník na miestnom veliteľstve Sovietskej armády. V roku 1946 sa rodina presťahovala na Slovensko do Galanty a od roku 1949 do Bratislavy, kde Vladimír Štefuca žil až do smrti.

Maturoval na strednej škole na Vazovovej ulici v roku 1958 a začal navštevovať Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského odbor biológia - chémia. Spolu s manželkou Tatianou, ktorá bola vyštudovaná slovenčinárka a angličtinárka vychovali dvoch synov Vladimíra (1963) a Alexandra (1968).

Ako recitátor začal Vladimír Štefuca vystupovať v roku 1960 v bratislavskom Divadle poézie. Prišlo účinkovanie v Nedeľných chvíľkach poézie vtedy v českej televízii. Z divadla poézie v roku 1963 odišiel a začal študovať divadelné herectvo na Vysokej škole múzických umení, odkiaľ pre nezhody s ročníkovým pedagógom Karolom L. Zacharom musel VŠMU opustiť. Cenil si však, že pedagóga pre javiskovú reč mal profesora Viliama Záborského.

Zachránila ho televízia

Do Československého rozhlasu v Bratislave ho v máji 1965 prijali na miesto zástupcu vedúceho režisérskeho strediska v Hlavnej redakcii publicistiky a dokumentaristiky, ktorú viedol od roku 1968. Motoristi roky poznali jeho hlas z populárnej relácie Pozor, zákruta!

Od roku 1965 začala aj spolupráca Vladimíra Štefucu v Československej televízii, kde nahral stovky komentárov k dokumentárnym a najmä prírodopisným filmom. Táto práca ho zachránila, keď v rokoch normalizácie musel pre svoje postoje z roku 1968 ako "Dubčekovec" rozhlas opustiť.

Vtedajší riaditeľ Slovenskej televízie Miloš Marko sa vyjadril, že nemá výhrady voči účinkovaniu Vladimíra Štefucu v televíznych reláciách. Po niekoľkých rokoch dištancu ho nakoniec začali obsadzovať aj znovu v rozhlasovom vysielaní ako spíkra, čítača a recitátora.

S láskou k prírode

Láska Vladimíra Štefucu k prírode sa odrazila v jeho účinkovaní v prírodopisných zahraničných dokumentárnych filmoch. Diváci oceňovali jeho hlas v seriáloch francúzskeho prírodovedca Jacquesa-Yves Cousteaua s jeho slávnou loďou Calypso. Úcta Vladimíra Štefucu k jazyku pri verejnom prejave sa stala povestnou.

V deväťdesiatych rokoch sa spolu s manželkou Tatianou, ktorá sa venovala prekladom z angličtiny komentárov dokumentárnych filmov, sa začal Vladimír Štefuca čoraz viac venovať réžii dokumentárnych a hraných filmov, s čím skončil až po roku 2013.

Ako herec Vladimír Štefuca vystupoval vo viacerých najmä epizódnych postavách u režisérov, akými boli Jozef Zachar (Niet inej cesty, 1968), Štefan Marko Daxner (film o Štúrovi), či Andrej Lettrich (Roky prelomu - Československo, 1989). Objavil sa v hraných filmoch Sám vojak v poli (1964), Nylonový mesiac (1965), Až na dno (1987), či v seriáloch Safari za kuchyňou (1991), Roky prelomu (1989) a ďalších.

Zdroj: STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90