Texty Ľuboša Zemana sú grafiti svojej doby. Už ako 13 ročný čítal knihy pre 20-ročných a čo nevedel, to mu vysvetlili starší chlapci z ulice. Niekedy aj dievčatá. Požičiaval si české preklady svetovej literatúry a tak vedel, kto je Baudelaire, Ferlinghetti, Prévert, ale aj Vrchlický. A očaril ho svojou poéziou aj Válek, Mihálik a Kostra. A hlavne muzika na vinylových platniach prepašovaných zo "západu". Rock and roll, country, twist aj šansón. Prvú báseň o láske mu uverejnili v týždenníku bratislavských vysokoškolákov Echo. Ale najsilnejším inšpiračným zdrojom sa mu stala ulica. Okamihy, keď sa láme váš život a vy rozmýšľate čo so sebou. Bude to manželstvo s hudbou, literatúrou, filmom alebo novinárstvom? Zvíťazilo textárstvo. Je textár empírie – prežitého a prežutého.