Úvod Novinky Zaujímavosti

Indiana Jones sa už nebije, ale ošiaľ zvaný Egypt stále trvá

Viac ako desať rokov sa archeologička Veronika Verešová z Ústavu orientalistiky SAV vracia na výskum do Egypta, kam za poznaním chodia výskumníci z celého sveta.

Indiana Jones sa už nebije, ale ošiaľ zvaný Egypt stále trvá Zdroj: TASR

Aj mladá a malá krajina Slovensko má svoj dlhoročný výskum v kolíske civilizácie ľudstva.

Rano na eFeMku (Egyptologička Veronika Verešová) 28.6.2021 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


O peniaze nejde

Egypt ako vyplýva z rozhovoru Rádia FM bude mať ešte veľa rokov čo nového v poznaní ponúknuť. Veronika Verešová študovala archeológiu v SR, aj na Viedenskej univerzite:

„U väčšiny mojich kolegov nejde o peniaze, ale túto prácu doslova milujete, ošiaľ v prípade Egypta stále trvá."

Tutanchamon-SITA Zdroj: SITA

V tejto africkej krajine prevádzajú výskum štáty, ktoré tu začínali v 18. či v 19. storočí. Vtedy si ešte mohli nálezy vziať, dnes ich musia nechať v Egypte:

„Pre vedca majú význam aj jednoduché nálezy, ktoré bežným ľuďom nepovedia až tak veľa. Určite však vieme, že v priebehu rokov príde ešte k ďalším významným nálezom, keďže Egypt je obrovský a skrýva množstvo materiálnej kultúry civilizácie."

Vzdelanie je základ

Archeológia ako vedná disciplína predpokladá široké vedomosti z rozličných oblastí poznania. Veronika Verešová vysvetľuje:

„Nechcem preháňať, ale od vedomostí z dejín, archeológia kombinuje množstvá výskumných činností."

Nefertiti-TASR Zdroj: TASR

Archeológ musí byť aj umelec. Musí vedieť zdokumentovať nálezy. Nakresliť ich, zachytiť, opísať:

„Musíte byť IT schopný, lebo je doba moderných technológií. Od fotografovania, cez 3D modely, prípadne geodetické merania, čiže všetky možné činnosti, nehovoriac o znalostiach cudzích jazykov."

Príbeh Nefertiti inšpiroval mnohých

Tak ako u iných jej kolegov, na počiatku vášne odkrývať záhady minulosti bolo čítanie kníh Vojtecha Zamarovského. Vo veku desať rokov s rodičmi navštívila Grécko, kde ju očarili Mykény:

„Najlákavejšie je poznanie dejín, aké to v skutočnosti bolo. Zaujíma ma najmä 18. dynastia za vlády Amenhotepa 4, ktorý bol kontroverzná osobnosť. Spravil veľkú náboženskú reformu, uprednostnil uctievanie jedného boha a bol manželom krásnej Nefertiti známej z busty, ktorá sa nám zachovala."

Hrobky-TASR Zdroj: TASR

Návštevy slovenských vedcov v Egypte sú vždy veľmi intenzívne. Peňazí na výskum je zúfalo málo a preto sa snažia zistiť čo najviac v krátkom čase:

„Spávame najviac štyri hodiny denne, keďže archeologická činnosť v teréne trvá ani nie mesiac v roku a je značne fyzicky náročná."

Nález sám skočil do ruky

Egyptológia nemá na Slovensku veľkú podporu. Napriek tomu sa im darí vo výskume pokračovať priamo v Egypte nepretržite od roku 2007. Výnimkou bol iba minulý rok, keď sa pre pandémiu venovali výskumu v dokumentovaní doterajších nálezov doma:

„To vzrušenie pri odkrývaní pamiatok je vždy rovnaké. Dopredu neviete, čo nájdete. Je fascinujúce chodiť po miestach, po ktorých kedysi chodieval trebárs aj faraón Ramzes."

Jeden z posledných významných nálezov Veroniky Verešovej bol vskutku nečakaný:

„Keď som doslova hrabala, do ruky mi skočil črep. Na prvý pohľad nič extra, ale šlo o črep z mykénskeho Grécka. Absolútne neegyptský nález je príkladom, že to miesto v Egypte bolo v kontakte aj so vzdialenejšími oblasťami."

Podľa skúseností a slov Veroniky Verešovej sa síce archeológ dnes nebije a nestrieľa ako Indiana Jones, či Lara Croft, ale fyzicky podáva veľký výkon:

„Vstávame s východom slnka. Našim nepriateľom je čas, aby sme stihli čo najviac, lebo výskum je obmedzovaný."

Okrem financií je výskum obmedzovaný aj faktom, že život v danej oblasti nezastal. Snažia sa zdokumentovať čo najviac, kým prídu buldozéry. Na starých lokalitách sa často budujú nové objekty pre Egypťanov.


Foto: TASR

25 50 75 90