Prežili holokaust, ale nenávisť ani po vojne neskončila. Návrat domov bol bolestivý

Len málokto z tých, ktorých deportovali zo Slovenska do koncentračných táborov, sa vrátil späť. A tí, ktorým sa to podarilo, museli do konca života niesť nezmazateľnú traumu.

Mnohí preživší mesiace dúfali, že sa ich blízki ešte objavia vo dverách. Očakávali zázrak, no takmer nikomu sa ich želanie nesplnilo. Dlhé roky sa pritom len málo hovorilo o tom, aké náročné bolo vrátiť sa do života, v ktorom ich už nikto nečakal.

Návrat domov trval niekedy aj celé mesiace, a keď sa konečne dostali späť, našli svoje domovy obsadené, vyrabované a bez stopy po minulosti.

„Dúfali sme, že sa vráti matka, sestra, ale ten zázrak sa nestal,“ spomína Moshe Steiner, ktorý prežil vojnu ukrytý s otcom. Zo 130-tisíc Židov žijúcich na Slovensku prežilo len okolo 30-tisíc, väčšina z nich preto, že sa im podarilo schovať.

Domovy už neboli domovmi

Mnohí preživší sa nemali kam vrátiť. „Vrátime sa domov a všetky naše byty boli obsadené. Nemáme sa, kde vrátiť. Náš dom. Všetko vyrabovali. Jedinú vec, ktorú nám vrátili z nášho majetku boli naše rodinné obrazy. A dnes ich máme a aspoň vieme, ako vyzerala naša matka,“ opisuje Moshe Steiner.

Holokaust ich pripravil o rodiny aj o majetok, ktorý im ani po skončení vojny nikto nevrátil.

Nenávisť nezmizla

Nenávisť voči Židom však pretrvávala. Aj keď hrôzy vojny boli čerstvé, stále sa našli ľudia, ktorí boli presvedčení, že protižidovské opatrenia boli správne.

Antisemitizmus sa po vojne nestratil, naopak, na mnohých miestach sa situácia vyostrovala. „Po Slovensku sa šírili rôzne letákové akcie, ktoré burcovali Slovákov k tomu, aby skoncovali so Židmi. Aby ich opäť vyhnali,“ vysvetľuje Ivica Štelmachovič Bumová z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Okrem toho sa medzi ľuďmi šírili nezmyselné fámy, že Židia otrávili jedlo alebo cigarety, čo vyvolalo masovú psychózu. V Topoľčanoch dokonca obvinili lekára židovského pôvodu, že vakcínami otrávil kresťanské deti.

Následné nepokoje vyústili do násilností, fyzických útokov a dokonca vrážd. „Ľudia napríklad hádzali granáty do židovských obchodov. Tých nepokojov bolo viac, ale nie všetky sú zaznamenané,“ dodáva Ivica Štelmachovič Bumová.

Mnohí preživší dúfali, že vojna znamená koniec ich utrpenia. No realita bola iná. Po návrate domov ich nečakalo bezpečie, ale ďalšie prenasledovanie, nenávisť a spoločenská izolácia.

Vypočujte si epizódu podcastu Biele miesta 20. storočia s názvom Pogromy. Aké boli návraty pre tých, ktorí prežili holokaust?, kde sa dozviete viac o osudoch tých, ktorí prežili.

25 50 75 90