Spoznajte najstaršiu a najbohatšiu zlatonosnú žilu, ktorá nás preslávila

Banská Štiavnica sa zapísala do dejín svetového baníctva viacerými unikátmi.

Ako pre Televíkend vysvetlila Jana Gloriková z Klubu slovenských turistov (KST) Vyhne: „Náučný chodník na Červenej studni kopíruje žilu Terézia. Je pomenovaná po Márii Terézii. Bola to jedna z najstarších a najbohatších zlatonosných žíl, ktorá dala Štiavnici také bohatstvo, až sa Štiavnica stala známou v celej Európe.“

Nenáročný turistický okruh

Moderátorka Martina Kacinová priniesla tip na nenáročný turistický okruh, lebo ako vysvetlila: „Unikátna Banská Štiavnica leží vo vnútri sopečnej kaldery bývalého štiavnického stratovulkánu.“

Preto, ak viete, kadiaľ sa vybrať, objavíte v prírode miesta, odkiaľ máte nádherné výhľady na mesto a okolie. Ako dodala Valika Leštianska z KST Vyhne, túto turistiku vyskúšajte aj v zime:

„Odporúčam všetkým, aby si to užili a prešli túto trasu. Nie je až taká náročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi.“

Trasu v Televíkende začali od tajchu Klinger cez náučný chodník Milana Kapustu na Predné Rosiarky a vrch Tanád, potom cez Hornú Roveň späť na Klinger.

Zdroj: STVR

Prejdete tak 4,9 kilometra s prevýšením 300 metrov za turistický čas 2 hodiny, pričom sa podľa Marty Maruškovej z KST Vyhne aj veľa naučíte:

„Tajch Klinger bol vybudovaný v roku 1759 a slúžil ako banské dielo. Poháňal stroje v šachte Žigmund. K tajchu Klinger sa dostanete autom, alebo pešo z Banskej Štiavnice z Trojičného námestia po červenej značke popri novom hrade Piarskou bránou.“

Po náučnom chodníku

Tajch Klinger po ukončení banskej činnosti slúži na rekreačné účely. V lete na kúpanie a v zime tiež, ak tu stretnete otužilcov. Ponúka však aj rozličné turistické trasy, keďže tadiaľ vedie, ako pripomenula Jana Gloriková, náučný chodník Milana Kapustu:

„Chodník má dĺžku 6,1 km a začiatok aj koniec je na Červenej studni. Je na ňom nainštalovaných 16 náučných panelov, kde sa dozviete o histórii tohto územia.“

A Milan Kapusta bol lesný inžinier, vedec, výskumník, fotograf, zakladateľ a prvý riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické Vrchy, pričom Jana Gloriková upozornila aj na zvláštnosť:

„Pri chodníku nájdete aj prepadlisko zlatej žily s hĺbkou 35 metrov, ktoré je, samozrejme, zabezpečené železnou mrežou.“

Zdroj: STVR

Výhľad na mesto Banskú Štiavnicu z výšky uvidíte podľa Romana Šikeťa z KST Vyhne už z prvého vrchu:

„Z Predných Rosniarok uvidíte celú Banskú Štiavnicu. Ak vám počasie praje, uvidíte Nízke Tatry, Ďumbier aj Chopok. Zároveň v pozadí uvidíte Kriváň a aj Poľanu, či na druhej strane Sitno.“

Trasa vedie cez štvrtý najvyšší vrch Štiavnických Vrchov s názvom Tanád, kde vás podľa Anny Gálikovej čaká prekvapenia:

„Na vrchu Tanád, ktorý má 939 metrov sa vám otvorí naše krásne Slovensko. Uvidíte Pohronský Inovec, aj pohorie Vtáčnik, Handlovský Grič, Kremnické vrchy a Nízke Tatry. Ak prší na Tanáde, voda, čo steká smerom na Hodrušu tečie do Hrona a smerom na Klinger zasa do Ipľa.“

Prastará Kalvária

Lenže to nie je všetko, čo vás očarí a prekvapí, lebo z vrchu Tanád sa vyberte ďalej podľa rady Anny Gálikovej smerom dolu inou trasou:

„Z vrchu Tanád choďte dolu po žltej značke a prídete na Hornú Roveň, kde objavíte staršiu Kalváriu, než je tá najznámejšia banskoštiavnická.“

Zdroj: STVR

Na samom vrchu Horné Rovne objavíte aj podľa slov Valiky Leštianskej peknú pamiatku:

„Najkrajšiu dominantu Tri kríže, ktorá je na samom vrchu. Stará Kalvária na Hornej Rovne nie je taká známa ako banskoštiavnická Kalvária, ale je najstaršia. Vybudovali ju na konci 17. storočia a pozostáva z kamenných stél, ktoré znázorňujú Krížovú cestu.“

Viac sa o tejto zaujímavej turistickej trase s viacerými prekvapeniami, s poučením a pritom v nádhernej prírode dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Televíkend, TASR, STVR - Stanislav Háber