Zomrela televízna legenda Pavel Jacz. Presadil slobodu v Slovenskej televízii

Ako pre STVR informoval známy moderátor ešte z čias federálneho vysielania v rámci Československej televízie Jozef Hübel, dnes ráno 25. marca zomrela televízna legenda redaktor a moderátor Pavel Jacz.

Mal 66 rokov, narodil sa 27. marca 1958, takže o dva dni by mal 67 rokov. Jeho mamička bola naša legendárna primabalerína, po ktorej je pomenované aj Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej a otcom bol profesor na katedre žurnalistiky Ľudovít Jacz.

Najdlhší televízny prenos

Spolu dvaja moderátori v roku 1990 vytvorili doteraz najdlhší priamy prenos Slovenskej televízie. Jozef Hübel a Pavel Jacz moderovali zasadnutie Slovenskej národnej rady v roku 1990 pri rokovaní o návrhu zákona o slovenskom jazyku neuveriteľných 15 hodín.

Redaktor spravodajstva Slovenskej televízie Pavel Jacz sa však stal legendou už v novembri 1989. Komunistická totalita ovládala spoločnosť cenzúrou médií a tak o revolučnom pohybe v novembri 1989 dlho ľudia nemali dostatok informácií.

Vtedajší študenti spomínajú

Prekvapujúco študenti bratislavských vysokých škôl utvorili živú reťaz už vo štvrtok 16. novembra 1989 od Hodžového námestia až po Dobrovičovú ulicu v Bratislave.

Zdroj: STVR, Štefan Felix

Verejnosť by sa o tom nedozvedela, nebyť predchodcov súčasnej STVR v podobe Slovenskej televízie. V tamojšom spravodajstve sa redaktorovi Pavlovi Jaczovi podaril dovtedy nepredstraviteľný mediálny televízny zázrak.

Nemožné za prísnej cenzúry

Ešte v ten deň reportáž o proteste študentov jediná štátna televízia odvysielala, čo bolo priam nemožné, keďže aj po tomto dátume ďalej platila cenzúra a predstavitelia nežnej revolúcie sa nevedeli dostať do médií.

S odstupom desaťročí na túto udalosť Pavel Jacz spomínal pre web STVR takto:

„Situácia sa už tri - štyri roky uvoľňovala vďaka Gorbačovovej perestrojke. Ľudia začali verejne nadávať. Po vodnej sprche na sviečkovej demonštrácii (25. 3. 1988) boli viac naladení proti režimu a voda v hrnci začínala bublať. Vďaka voľnejšej situácii si aj študenti uvedomili, že musia vyjadriť svoj názor. Perestrojka im dodala odvahu, tak do toho šli aj napriek obavám.“

V spoločnosti to vrelo

Posledné verejné protesty dovtedy boli len po rok 1969 po potlačení Pražskej jari z roku 1968. Na protest proti sovietskej okupácii sa v Prahe verejne upálil študent Ján Palach 16. januára 1969 a takto tragicky prišiel o svoj mladý život.

Potom sa protestovať pre policajnú komunistickú totalitu podarilo až veriacim na modlitebnom zhromaždení 25. marca 1988 na Sviečkovej manifestácii v Bratislave.

Na vystúpenie asi tristo študentov 16. novembra 1989 v Bratislave bolo potrebné mať veľkú odvahu. Tú mal aj Pavel Jacz, ktorý skromne dodal: „Skôr som si myslel, že ma vyhodia z televízie už v júli 1989, keď som odmietal tri dni po sebe nakrúcať reakcie na vyhlásenie Niekoľko viet.“

Niekoľko viet bola petícia za slobodu u nás vypracovaná Chartou 77, ktorú reprezentoval v Česku disident Václav Havel. Na Slovensku režim väznil Jána Čarnogurského a ďalších členov tzv. Bratislavskej päťky.

Zdroj: STVR, Štefan Felix

Od novinárov režim chcel, aby na petíciu Niekoľko viet pripravovali odsudzujúce reakcie od známych ľudí, čo Pavel Jacz odmietol. Preto očakával reakciu aj na jeho vysielanie protestu študentov zo štvrtka 16. novembra 1989:

„Na druhý deň v piatok 17. novembra 1989 bol z toho v televízii povyk, ale večer policajti v Prahe podobné vystúpenie študentov, aké bolo deň predtým v Bratislave, tvrdo potlačili. Čakal som, že ma možno budú za moje vysielanie riešiť v pondelok 20. novembra, ale v pondelok to už v spoločnosti kypelo.“

Študenti šli do protestov

Napriek povedanému sa režim stále revolúcii bránil aj prísnou cenzúrou v médiách. Našli sa odvážni ľudia ako vtedajšia redaktorka spravodajstva Slovenského rozhlasu Eva Reiselová, ale zabránili jej informovať vo vysielaní aj o neskorších udalostiach z 21. novembra 1989:

„Ako jediný novinár som nahrávala 21. novembra 1989 prvé vyhlásenie Verejnosti proti násiliu. Neodvysielali mi to.“ Až z televízneho spravodajstva odvysielali prvé Štúdio dialóg v piatok 24. novembra 1989, kým v televízii v Prahe sa to podarilo o týždeň neskôr 1. decembra 1989.

Na začiatku boja za slobodné a pravdivé informovanie v slovenských médiách však stala odvaha jednotlivcov a medzi nimi prvenstvo držal práve Pavel Jacz. O tom, že nešlo o ojedinelé konanie tohto legendárneho redaktora a moderátora sa verejnosť dozvedela aj neskôr z jeho mediálneho účinkovania.

Známá je televízna tvorba Pavla Jacza zameraná na odkrývanie mafiánov v slovenskej spoločnosti. Za jeho investigatívnu žurnalistiku bol aj fyzicky tvrdo napadnutý silnými mužmi z podsvetia.

Na Pavla Jacza sa zameral Peter Steinhübel prezývaný ako Žaľuď. Po útoku jeho mužov Pavel Jacz skončil v 90.tych rokoch dokonca v nemocnici. Venoval sa aj svojej motoristickej vášni, keď roky moderoval televízny motoristický magazín.

Posledné roky bojoval Pavel Jacz statočne s onkologickým ochorením. Žiaľ, tento boj 23. marca v skorých ranných hodinách prehral.