Marián Čekovský o tom, ako prežil haváriu a klinickú smrť. Neprenosný a silný zážitok

Marián Čekovský bol hosťom relácie Opri sa o mňa, ktorú pripravuje Rádio Slovensko a moderuje Dagmar Mozolová každú nedeľu po 10 hodine. Skvelý hudobník o sebe porozprával množstvo zaujímavých vecí.

Pochádza z Humenného a ako hovorí hudba, Humenné a humor sú jeho tri „h“, ktoré sa s ním ťahajú celý život. „Som otec štyroch detí, ktorý vďaka hudbe, humoru a Humennému zažil veľa pekných možností a držím sa pri zemi,“ povedal o sebe na úvod.

Narodil sa do rodiny hudobníkov. Otec bol chemický inžinier a mama speváčka, ale všetci sa venovali hudbe. „Úžasná atmosféra, úžasné rodinné puto,“ opísal svoju rodinu. Bohužiaľ, otec mu zomrel, keď mal 6 rokov. Mal len 39 rokov.

„Mama sa snažila byť silnou. Po krátkom čase vytvorila rodinu s Paľom otčimom, o 15 rokov mladším. Paľo sa o nás staral, keď ešte otec žil,“ povedal Marián. Paľo bol tiež hudobník a v rámci hudby toho spolu zažili veľa. A nielen to.

Tri mesiace na lôžku

„Paľo ma učil v 11 rokoch šoférovať na poľných cestách. Chodil som s ním do Talianska pre autá. Keď som mal 14 a 15 rokov žil som taký chlapčenský život. Potom som si už o sebe veľa myslel a urobil som jednu veľkú chybu,“ začal Marián o svojej nehode a následnom zážitku.

^{Marián Čekovský v Táraninkách}

„Vzal som mamine auto, na ktorom som 7.7.1994 havaroval. Šiel som zachraňovať sestru, keďže som mal pocit, že môžem chodiť na aute proti predpisom a proti všetkému. Havaroval som za Humenným smerom na benzínovú pumpu, kde sestra pracovala ako brigádnička.“

Ako hovorí, asi to tak malo byť. Keď tri mesiace ležal na áre a bol pripútaný na lôžko, veľa premýšľal. Mal len 15 rokov. Prišiel na to, že by asi nebolo dobré, keby 10 rokov po smrti otca, odišiel aj on. Aj keď sa tak na chvíľu stalo.

„Klinickú smrť si pamätám, bol to pre mňa neprenosný zážitok. Videl som asi to, čo každý uvidí, kto si to zaslúži. Neviem, ako to je, ale ja ako 15-ročné decko som zrazu uvidel mamu v čakárni, keď som odišiel. Bol som niečo bez rúk a bez nôh, videl som seba, videl som všetko možné okolo,“ spomína si.

Aj teraz je preňho ťažké o tom dlhšie hovoriť. To, ako to celé vnímal a čo cítil si vypočujte v celom rozhovore, v článku vyššie.

25 50 75 90