Anton Hajduk bol popredným slovenským astronómom.
Jeho osobnosť sa doma i v zahraničí spája s pozoruhodnými vedeckými výsledkami v oblasti dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a dynamiky medziplanetárnej hmoty.
Skúmal medziplanetárnu hmotu

Bol tiež priekopníkom radarového výskumu meteorov. Venoval sa intenzívne pedagogickej, ale aj literárnej činnosti, pôsobil ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI).
Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode, ktorý bol v tom čase súčasťou Československej republiky (tzv. Zakarpatská Rus). Absolvoval Gymnázium v Trebišove a rozhodol sa pre štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1958 sa zamestnal ako stredoškolský učiteľ, bol tiež redaktorom v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave.
Od roku 1961 pôsobil na Astronomickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). V roku 1968 získal titul kandidáta vied na Karlovej univerzite. Zameral sa na výskum medziplanetárnej hmoty – okrem iného sa venoval meteorickým rojom Halleyovej kométy.
Pravdepodobnosť zrážky
Určil napríklad pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr potvrdilo v praxi. Bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku.

V rokoch 1974 – 1980 viedol Anton Hajduk Slovenskú astronomickú spoločnosť pri SAV. V roku 1985 získal na Astronomickom ústave SAV titul doktora vied za úspešnú obhajobu práce s názvom Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy.
Na docenta bol habilitovaný roku 1992 a profesúru získal v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne.
Model prúdu meteoritov
Bol zakladateľom obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave a v rokoch 1992 až 1996 bol tiež jej prvým rektorom.
Pedagogickej činnosti sa venoval aj na pôde Prírodovedeckej fakulty UK, kde 21 rokov prednášal rádioastronómiu pre študentov so špecializáciou astronómia a geofyzika.
Napísal približne 150 vedeckých prác, stovky populárno-vedeckých článkov a viacero kníh, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch.
Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom vysvetlili nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy.

V roku 1975 a 1976 dostal prémie Slovenského literárneho fondu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu, menovite za knihy K horizontom vesmíru a K planétam. Spolu s Jánom Štohlom zostavil Encyklopédiu astronómie (1987).
Medzi vedou a vierou
Známe boli aj jeho rozhlasové a televízne vystúpenia, v ktorých sa zamýšľal nad vzťahmi medzi vedou a vierou.
Bol slovenským odborníkom na výskum turínskeho plátna, venoval tejto téme knihu s názvom Turínske plátno.
Je tiež autorom kníh Boží vesmír a Evanjelium farizejov, ktoré napísal ako 37-ročný za hlbokej totality. V posledných rokoch svojho života bol predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI).

Anton Hajduk sa v roku 1970 stal členom Medzinárodnej astronomickej únie. Bol držiteľom diplomu Národnej agentúry pre aeronautiku a vesmír (NASA) i viacerých ocenení SAV.
V roku 2002, pri príležitosti desiateho výročia svojho obnovenia, mu Trnavská univerzita udelila Pamätnú medailu a v roku 2003 čestný doktorát za prínos pre rozvoj vedy v Slovenskej republike.
Slovenský astronóm Anton Hajduk zomrel náhle 9. apríla 2005 v Bratislave.
Konferencia biskupov Slovenska mu v roku 2012 In Memoriam udelila Cenu Fides et ratio ako protagonistovi dialógu medzi vedou (rozumom) a vierou.
Ocenenie prevzala manželka Antona Hajduka, doc. RNDr. Mária Hajduková, PhD., ktorá sa taktiež ako vedecká pracovníčka venovala astronómii.
RTVS online
Meno významného vedca nesie jeden z asteroidov – Antonhajduk.
25 50 75 90