Sledujte film Tisícročná včela. Metafora vývoja Slovákov patrí k našim klenotom

Nezmeškajte Tisícročnú včelu, nesmrteľnú slovenskú ságu o rodine Pichandovcov, pod ktorou je ako režisér podpísaný legendárny Juraj Jakubisko. Televíznemu seriálu budú venované štyri časti najbližšie štyri nedeľné vysielania až do 2. marca na Jednotke.

Sledujte Jakubiskovo režisérske majstrovstvo a tiež skvelé výkony Štefana Kvietika, Jozefa Kronera, Michala Dočolomanského a ďalších umelcov.

Snímka, čo preslávila oravské obce

• Film v roku 1984 vybrali ako slovenského kandidáta na Oscara. O vzácnu sošku bojoval v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.
• Tisícročnú včelu ocenila domáca kritika, ktorá filmu udelila cenu.
• Patrí medzi najúspešnejšie slovenské (česko-slovenské) filmy vôbec. Snímku videlo v československých kinách milión ľudí.
• Na scenári filmu sa podieľal Peter Jaroš, ktorého román sa stal pre film predlohou.
• Tisícročnej včele prepožičala hlas herečka Zdena Studenková.
• Film preslávil obce Zuberec a Zázrivá, kde sa nakrúcal.
• Kritiku a divákov zaujala aj filmová hudba, na ktorej Jakubisko spolupracoval s Petrom Hapkom. Predtým spoločne robili aj na filmoch Perinbaba, Nevera po slovensky a Postav dom, zasaď strom.

V piatok 24. februára 2023 krátko pred polnocou na sociálnej sieti dcéra známeho režiséra a herečka Janette Jakubisková zverejnila status s fotografiou svojho otca na pláži pri mori z rodinného archívu. Tak sa rozniesla správa o odchode slovenského Felliniho ako Jakubiska nazývali vo svete do filmového neba.

Náš vo svete najznámejší režisér mal vyhranený autorský rukopis, ktorý obdivujú filmoví nadšenci, ale aj odborníci na celom svete. Bol členom Európskej filmovej akadémie. Po absolvovaní Strednej umelecko-priemyselnej školy v Bratislave absolvoval pražskú FAMU (1966).

V čase nástupu novej filmovej česko-slovenskej vlny natočil za štyri roky tri dlhometrážne filmy. Výrazným výtvarným prejavom zaujal už v debute Kristové roky (1967) a potom vo filmoch Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1968).

Cenzúra umelca pokračovala

Svoj v poradí štvrtý dlhometrážny film Doviednia v pekle, priatelia mohol dokončiť až v roku 1990, keďže dostal po potlačení Pražskej jari zákaz od normalizátorov a smel pripravovať len krátkometrážne filmové snímky.

Výnimkou bola celovečerná snímka podľa scenára básnika Mikuláša Kováča Postav dom, zasaď strom (1979).

Nasledovala znova kritika od štátnych orgánov a smel pripravovať len komédie ako Nevera po slovensky (1979), či rozprávky ako seriál Teta (1987) a podľa neho neskôr filmovú verziu Pehavý Max a strašidlá (1987).

Podarilo sa mu však v spolupráci so spisovateľom Petrom Jarošom pripraviť historický film Tisícročná včela (1983), ktorý patrí spolu s rozprávkou Perinbaba (1985) medzi klenoty slovenskej kinematografie.

Pasca na režiséra

Snímka Tisícročná včela zaujala aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach (1984), kde získala cenu Zlatý Fénix, či cenu ako najlepší film na festivale v španielskej Seville (1984).

Neskôr o vzniku tohto filmového fenoménu autor literárnej predlohy Peter Jaroš v knihe Pasca prezradil:

„Spolu s Jakubiskom sme boli v Amsterdame na festivale s jeho filmom Postav dom, zasaď strom! Scenár napísal básnik Mikuláš Kováč. Keď sme sa vrátili, mal som so Zuzanou Kristovou (dnes je to moja drahá žena) rozhovor vo Večerníku, v ktorom som povedal, že film mal úspech hlavne preto, ako otvorene hovorí o rozkrádaní verejného majetku u nás.“

Prišiel nečakaný stop!

Za to skončil Peter Jaroš za socializmu „na pohovore“ u súdruha hlavného straníckeho ideologického komunistického tajomníka Pezlára, ktorý bol v tých časoch známym kultúrnym cenzorom:

„Vyhrážal sa mi, že aj keď som dramaturg, už ma na žiadny zahraničný festival nepustí. Zároveň mi oznámil, že Jakubisko má na istý čas stop pri režírovaní filmov zo súčasnosti...“

A tak vznikol slovenský filmový skvost Tisícročná včela, sága o rodine Pichandovcov. Vtedy už svetoznámy režisér Juraj Jakubisko nahovoril Petra Jaroša, aby zákaz komunistov pripravovať filmy zo súčasnosti využili na spracovanie historickej témy.

Tesne pred novembrom 1989 mala premiéru jeho opäť celovečerná snímka Sedím na konári a je mi dobre (1989), ktorá získala ďalšie medzinárodné ocenenia a tvorba Juraja Jakubiska vstúpila do svetovej filmovej klenotnice.

Nasledovali už legendárne filmy Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Nejasná správa o konci sveta (1997), Post coitum (2004), historický veľkofilm Bathory (2008), či ostatná rozprávka Perinbaba a dva svety (2023), ktorej očakávaná premiéra prišla až po smrti režiséra.

Metafora vývoja Slovákov

Viaceré jeho filmy mali premiéru v Slovenskej televízii a vznikli v koprodukcii Slovenskej televízie, neskôr v jeho produkčnej spoločnosti, ktorú založil spolu s manželkou a herečkou Deanou Horváthovou-Jakubiskovou.

Umelecky presvedčivý nadčasový režisér svetového mena Juraj Jakubisko presne vystihol myšlienkové posolstvo svojho umeleckého kolegu Petra Jaroša, ktorý Tisícročnú včelu napísal najprv ako rovnomenný román, o čom neskôr povedal:

„Tisícročná včela je akási archetypálna metafora ľudstva. Ako možno prežiť aj v najťažších časoch, najťažšie krízy a kataklizmy vďaka súdržnosti a práci na spoločnom diele.“

Z prvého manželstva mal režisér Juraj Jakubisko dcéru Janette a z druhého manželstva syna Jorika. Ku sklonku života prekonal viacero infarktov.

V roku 2012 mu transplantovali srdce. Juraj Jakubisko sa narodil v Kojšove 30. apríla 1938 a zomrel v Prahe 24. februára 2023. Zostalo po ňom dielo obrovskej umeleckej hodnoty. Tisícročná včela sa stala metaforou dejín vývoja slovenskej spoločnosti, ktorá ako tá včela tisícročie pracovala na zachovaní svojej existencie až po súčasnosť.

Zdroj: Slovenská televízia, STVR - Stanislav Háber
25 50 75 90