BENÍČEK, Peter, Ing.
Televízny záznamový technik
Dátum narodenia: 3. 6. 1947 Praha
Životopis
Peter Beníček sa v rokoch 1962 – 1966 vzdelával na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave na Zochovej ulici. Vysokoškolské vzdelanie potom v rokoch 1967 – 1973 získal na SVŠT (Elektrotechnická fakulta, katedra oznamovacej elektrotechniky) na Vazovovej ulici v Bratislave. Do Československej televízie Bratislava nastúpil v roku 1967, keď po prvom ročníku prerušil vysokoškolské štúdium. V „Tatre“ (budova Slovenskej televízie na námestí SNP v Bratislave) vtedy bolo vysielacie pracovisko – jedno štúdio s réžiou, hlásateľňa, filmové snímače (filmy sa spracúvali v laboratóriách v bratislavskej Tržnici) a legendárny TRC (telerekording) na záznam TV signálu na 16-milimetrový film. Všetko zariadenie bolo vtedy elektrónkové a dosť poruchové.
Beníček začínal ako kamerový technik. Do profesie ho zaúčali starší kolegovia, ktorí začínali ešte na vysielači na Kamzíku. Kvalifikáciu si však zvyšoval aj postgraduálne, popri zamestnaní. „Pracoval som dokonca aj na tých prvých dvoch záznamových strojoch, ktoré boli veľké ako kredenc. Magnetický pás v nich bol tiež široký – dvojpalcový – a tzv. deväťdesiatka kotúč vážil až 13 kilogramov! U nás to nebol až taký problém, no napríklad v Mlynskej doline, keď strihali Silvester, tie dievčatá museli za pracovnú zmenu nazdvíhať a nanosiť stovky kilogramov. Boli to tie kvadruplexy od firmy Ampex. Nejakým konšpiračným spôsobom sa – po zvláštnej kúpe cez juhoslovanského sprostredkovateľa – dostali k nám na Slovensko do televízie. Navyše sme ani nesmeli hovoriť o tom, aké sú to stroje. Namiesto toho, aby sme povedali, že ideme na magnetický záznam, sa zaužívalo, že ideme ampexovať...“
V ČST Bratislava sa v roku 1979 vypracoval do funkcie vedúceho záznamového pracoviska. Od roku 1993 až do roku 1996 bol vedúcim Odboru spravodajskej techniky STV v Mlynskej doline.
Rozvoj techniky v 80. rokoch
„V tej dobe medzi sebou súperili dva systémy: C-formát a B-formát. V televízii to šéfovia techniky vyriešili šalamúnsky. K nám do Tatry sa zakúpili tie béčka (BC51) od firmy Bosch, do Mlynskej doliny zasa tie céčkové od Ampexu. Ing. Martin Kolík bol šéfom celého oddelenia televízneho záznamu v Mlynskej doline. Malo vtedy na starosti výrobu a vysielanie televíznych inscenácií, dabingu i spravodajstva a samozrejme, staralo sa aj o servis. No doba si vyžiadala zmenu, lebo veď spravodajstvo je všade ‚televíziou v televízii‛.“
Neskôr sa v ČST vytvorili špeciálne útvary – napríklad odbor štúdiovej techniky, odbor záznamovej techniky, odbor vysielania a vznikol aj nový odbor spravodajskej techniky. Prvým vedúcim bol Ing. Turner, ktorému v Tatre patrili záznamy a štúdiá. Záznamy riadil Peter Beníček, štúdiá viedol Jozef Fiala. Šéfom záznamového servisu bol Ivan Kozinka.
Koniec príbehu v Tatre
„Celý príbeh záznamového pracoviska Československej televízie Bratislava v Tatre, neskôr už STV, sa končí v roku 1992, keď vtedajší čerstvo vymenovaný predseda Vlády SR Vladimír Mečiar nariadil pred Vianocami okamžité vysťahovanie všetkej televíznej techniky a redakcie spravodajstva z budovy Tatry na Námestí SNP v Bratislave do areálu v Mlynskej doline. Toto rozhodnutie sa v krátkom čase ukázalo ako chybné – vzhľadom na náročnosť výroby a úplne iné úlohy pri výrobe spravodajských relácií. Znovu obnovili odbor spravodajskej techniky, zahŕňajúci štúdiovú i záznamovú techniku. Viedol som ho až do môjho odchodu z STV do Markízy v roku 1996. V Mlynskej doline sme vtedy vytvorili úplne nové profesionálne pracoviská v priestoroch tzv. UTD, výlučne s kazetovými strojmi Betacam. Posledná – podstatná vec, na ktorej som sa v spravodajstve STV zúčastnil, bolo presadenie nákupu off-line strihových zariadení Avid, ktoré sa javili ako ideálne na spracovanie spravodajských príspevkov do vysielania. Podarilo sa to napriek silnej oponentúre vtedajšieho najvyššieho vedenia STV. Čas ukázal správnosť rozhodnutia. Dnes sa v štúdiách na celom svete v drvivej miere používajú práve takéto off-line strižne.“
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
