LOVÁSIKOVÁ, Magdaléna
televízna klapka, filmová skriptka, castingová odborníčka
Dátum narodenia: 3. máj 1944, Trnava
Životopis
Magdaléna Lovásiková nastúpila na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, no štúdium nedokončila. Vo zvyšovaní kvalifikácie pokračovala na VŠMU – odbor produkcia a riadenie. Tajomstvo železnej debny – bol titul, ktorý jej v roku 1964 otvoril cestu do filmového sveta. V profesii klapky zaradenej do Hlavnej redakcie tvorby pre deti a mládež na ňom spolupracovala s režisérom Pavlom Hasprom. Filmovej tvorbe ČST Bratislava vtedy šéfoval Ing. Emil Bandík.
Počas nakrúcania 23 filmov, pri ktorých robila klapku a zabezpečovala skript, zažila množstvo režisérov s úplne odlišným prístupom či zvykmi. Taký Martin Ťapák nakrúcal najviac na Orave, či vo Vysokých Tatrách – hoc aj v krutých mrazoch. Ľudovít Filan zase miloval Prahu, a tak sa v jeho filmoch muselo aspoň chvíľu, nejakú scénu nakrúcať v matičce...
V roku 1970 robila na filme podľa novely Vincenta Šikulu „S Rozárkou“. Vtedy mladý režisér Vido Horňák ako prvý zaviedol castingy. V konkurze na film si do veľmi náročnej roly vybral úplne mladučkú českú herečku s ochotníckymi skúsenosťami Elišku Balzerovú (s dievčenským menom Havránková). Mala iba 21 rokov, končila práve štúdium herectva a réžie na JAMU. S rovnakým režisérom v roku 1975 nakrúcala Magdaléna Lovásiková televízny film „Pani Heléne“ s Janou Brejchovou, Václavom Voskom a Ivanom Mistríkom. Dramatický príbeh filmu je zasadený do prostredia Florencie z konca 19. storočia, ale nakrúcal sa v Prahe.
Dosť slovenských filmov sa predávalo do zahraničia. Súčasťou pracovných úloh klapky bola tiež povinnosť zhotovovať pre TELEXIM takzvanú technicko-montážnu listinu. V nej sa uvádzali základné faktografické a autorské informácie, každý záber sa musel očíslovať, odmerať jeho minutáž, opísať, či išlo o celok, polocelok alebo detail, označovať dialóg, začiatok hudby, koniec hudby. Listina bola dôležitá pre budúce dabovanie filmu. Táto administratívna povinnosť bola bodkou, skončením práce skriptky na filme.
Profesiu klapky a skriptu vystriedala v roku 1977 pôsobením na hereckom oddelení VŠMU. Organizovala castingy, fotografovala študentov, hercov a ďalších uchádzačov o role v pripravovaných inscenáciách a vo filmovej tvorbe.
Klapka
Klapka je filmárska a televízna profesia spolupracujúca so skriptkou. Zviditeľňuje zápis skriptu na klapke – drevenom (dnes už digitálnom) zariadení pred každým záberom. Všetci to poznáme najmä z dobrodružných či akčných zahraničných filmov, keď krásna dlhonohá dievčina s hustou hrivou a bujnými krivkami odklapnutím pred spustenou kamerou začne nakrúcanie.
Vari najznámejším filmom venovaným klapke je svetoznámy francúzsky film Muž a žena. To ťuknutie je oznámením pre všetkých na „pľaci“, že je zapnutá kamera a ide sa naostro. Klapka svojím klapnutím vo filme umožňuje synchronizáciu zvuku s obrazom. V televízii, kde sa zvyčajne nahráva na elektronické médium a zvuk je s obrazom na jednom nosiči, nie je potrebné klapnutie, ale evidencia klapky je bezpodmienečne potrebná. Inak by režisér so strihačom ťažko našli v strižni potrebný záber či sekvenciu. V čase prípravných prác zvykne klapka vykonávať administratívne práce v produkcii.
V časoch, keď mala ČST Bratislava, neskôr i Slovenská televízia vlastnú filmovú tvorbu, zamestnávala i niekoľko žien v profesii klapka či skriptka. Boli tri a neskôr až štyri, napríklad Zdenka Klocháňová i Zdenka Galusová.
Nostalgické spomienky
Filmy sa strihali v starej Petržalke na Sitnianskej ulici, kde bolo v prízemných barakoch sídlo pôvodnej televíznej filmovej tvorby ČST Bratislava, dabing, aj knižnica. Realizovala sa tam v trojuholníku režisér – strihač – skriptka druhá – postprodukčná - etapa výroby filmu. „Nám bolo v Petržalke dobre, mali sme tu vyslovene rodinné prostredie, domácku atmosféru. Priznám sa, vôbec sme sa netešili, keď sme v roku 1974 museli ísť na brigádu do Mlynskej doliny a čistiť okná v budúcich nových pracoviskách filmovej tvorby na 13. poschodí. I keď spolupráca v spojenej Hlavnej redakcii literárno-dramatickej tvorby pod vedením Daniela Michaeliho bola skvelá a inšpiratívna.“
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
