Petro, Jozef
Vedúci výrobného štábu
Dátum narodenia: 3.5.1945, Schwannenstadt, Rakúsko
Životopis
Narodil sa v predvečer ukončenia 2. svetovej vojny, v Rakúsku, kde jeho rodičov zastihol front. O niekoľko dní sa rodine podarilo vrátiť sa do Bratislavy, kde Jozef vyrastal. Od detstva športoval, k srdcu mu najviac prirástol futbal. V doraste to dokonca dotiahol do ligového Slovana. Keď mu však na zájazde v Rumunsku zlomili v prípravnom zápase obe nohy, rezolútne zasiahol otec: S futbalom je koniec!
Jozefov brat Vladimír pracoval v Československej televízii v Bratislave ako dramaturg v redakcii Vysielania pre deti a mládež a tam sa uberala aj cesta jeho mladšieho súrodenca. Po absolvovaní Strednej všeobecnovzdelávacej školy na Vazovovej ul. v Bratislave a dvoch rokoch vojenčiny ho v roku 1968 prijali za asistenta produkcie do vtedajšej Hlavnej redakcie telovýchovy a brannosti (HRTB). Po troch rokoch externej spolupráce ho prijali na riadny úväzok ako vedúceho výrobného štábu. V rokoch 1975-1977 absolvoval v odbore produkcia a riadenie nadstavbové štúdium na pražskej FAMU.
Veľkým zážitkom, nielen pre J. Petra, a členov HRTB, ale pre všetkých televíznych divákov boli MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách 1970, z ktorých Slovenská televízia uskutočnila vôbec prvé farebné vysielanie v Československu. Bolo to zároveň aj prvé veľké medzinárodné podujatie, na ktorom sa J. Petro zúčastnil ako člen výrobného štábu.
Na pätnástich olympijských hrách
O dva roky neskôr sa dostal na svoju prvú olympiádu, aj keď len na pár dní. Do Mníchova ho poslali, aby odtiaľ priviezol filmové reportáže. Petro dorazil do dejiska OH práve v čase, keď sa udial tzv. Mníchovský masaker, teroristický útok extrémistickej palestínskej organizácie Čierny september, pri ktorom zahynulo jedenásť izraelských olympionikov.
Na ďalších OH, v Montreale 1976 už bol J. Petro od začiatku. Zažil aj posledné vystúpenie spoločnej československej výpravy na OH 1992 v Barcelone. Najväčší sviatok svetového športu poslednýkrát osobne zažil v Londýne v roku 2012. Za najkrajšie považuje zimné Hry v Lillehammeri 1994 a OH 2000 v Sydney. Vo svojej bohatej kariére prežíval atmosféru pod piatimi kruhmi 15-krát, nehovoriac o desiatkach, ba stovkách majstrovstiev sveta či Európy, svetových pohárov, medzinárodných turnajov a súťaží.
Ako sa z Jozefa stal „Kocko“
Kolegovia mu nepovedia inak ako „Kocko“. Túto prezývku mu vymyslel Karol Polák, keď boli spolu na služobnej ceste v Škótsku na medzinárodnom futbalovom zápase. Petro si obliekol kárované sako a Polák okamžite reagoval: A odteraz budeš Kocko!
Na akomkoľvek zahraničnom výjazde bol vždy neoceniteľným pomocníkom pre všetkých členov štábu, pretože sa dohovoril nemecky, anglicky i rusky, a dokonale sa orientoval v cudzom prostredí. Veľa ciest bolo služobných, ale podnikal aj vlastné výpravy. Navštívil všetky kontinenty okrem Antarktídy.
Televízny veterán
Jozef Petro prežil v Slovenskej televízii takmer šesť desaťročí. Nastúpil do nej ako 23-ročný a hoci v dôchodkovom veku v roku 2008 ukončil interný pomer, pokračoval externe. Zažil niekoľko generácií komentátorov. Jeho prínos k popularizácii a podpore športu a telovýchovy ocenil Slovenský športový a olympijský výbor, ktorý J. Petra poctil v roku 2024 svojou Bronzovou plaketou.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
