STVR

RUMANOVÁ, Danica, MgA.

televízna kameramanka

Dátum narodenia 25.9.1944 Kúty

Životopis

Danica Rumanová uzrela svetlo sveta na Záhorí, hoci otec pochádzal z východného Slovenska a mama zo Žarnovice. Potom bývali v Bratislave, ale rodina sa pred narodením dcéry evakuovala pred hroziacim frontom do Kútov. Na konci vojny sa vrátili späť do metropoly Slovenska. Starý otec i matka boli zapálení fotoamatéri a tak nečudo, že táto vášeň prešla aj na dcéru, ktorá sa zvečňovaniu okamihov venovala od svojich 13 rokov. Táto záľuba rozhodla i o jej ďalšej kariére Po základnej škole vyštudovala Strednú umeleckopriemyselnú školu (SŠUP) odbor fotografia. Veľký vplyv mala na ňu návšteva Juraja Jakubiska, ktorý vtedy študoval na pražskej Filmovej Akadémii múzických umení (FAMU) a stredoškolákom príťažlivo rozprával o tajoch kamery a filmu. Posledný polrok ju učil Alexander Strelinger, takisto absolvent FAMU, významný slovenský fotograf a kameraman. To bol ďalší impulz pre mladú dievčinu, aby rozmýšľala o ďalšom štúdiu a zvyšovaní svojej kvalifikácie.

Paradoxne, iný pedagóg na SŠUP - podľa jej slov, jej však na určitý čas znechutil ďalšie umelecké ambície, keď tvrdil, že z dievčat v tejto profesii nič nebude, že je to povolanie pre mužov. Nechala sa odradiť a po skončení strednej školy si podala prihlášku na medicínu. Skúšky urobila a aj neskoršie štúdium jej išlo veľmi dobre. Ale nakoniec zo školy odišla a vrátila sa k svojej záľube. Zamestnala sa v Slovenskej televízii ako asistentka kamery a po dvoch rokoch sa prihlásila na Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení v Prahe. Odbor Filmový a televízny obraz – kamera ukončila získaním titulu MgA. (magister umenia).

Charizmatická kameramanka

Po ukončení vysokej školy sa tešila na návrat do Slovenskej televízie, aby zužitkovala v praxi to, čo sa naučila. Stala sa prvou slovenskou kameramankou s vysokoškolskou kvalifikáciou.

Napriek tomu, vtedajšia doba nepriala emancipácii žien v tomto povolaní. Trvalo desať rokov, kým sa z postu „švenkerky“, pracujúcej priamo za kamerou, po prvý raz posadila do réžie ako hlavná kameramanka.

Časom robila hlavnú kameramanku i pri poetických pásmach a televíznych inscenáciách. Spolupracovala pri nich s režisérmi K.L. Zacharom, Ľ. Vajdičkom, J. Roháčom, J. Bednárikom či J. Adamcom. Podieľala sa na výrobe relácií Ktosi je za dverami (neskôr Nikto nie je za dverami) s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským.

Keď sa objavila ako hlavná kameramanka na Bratislavských hudobných slávnostiach alebo na Bratislavskej lýre vzbudzovala pozornosť. Nielen pre svoj reprezentatívny zjav a oblečenie, ale najmä preto, že dovtedy toto povolanie patrilo výlučne mužom. D. Rumanová bola aj pri zrode prvých videoklipov piesní ako sú Učiteľka tanca v podaní Pavla Hammela, či Miss Moskva Jiřího Korna.

Popri umeleckých a hudobných programoch sa podieľala aj na prenosoch z iných podujatí, športových i politických – spomeňme inaugurácie prezidenta a návštevu pápeža Jána Pavla II.

Snímala aj rozhovor s Vladimírom Mečiarom, ktorý sa na obrazovke STV po voľbách v roku 1998 lúčil s divákmi. Detail smutne mávajúceho politika vtedy obletel celý svet.

Okrem televíznej kamery si rozumela aj s tou filmovou a nakrútila viacero dokumentárnych diel s tematikou ľudového umenia.

Svadba pred 50-kou

Za kamerou trávila Danica, ako sa hovorí - piatky, sviatky, dni i noci. Natoľko sa ponorila do televízneho sveta, až zabudla na to, že si nestihla založiť ani rodinu. Nič však z toho neľutuje. „Vydávala som sa až pred päťdesiatkou.“ Spoločné deti Danica s manželom, ktorý je povolaním chemický inžinier, nemajú. Celkom sami nie sú. Ján má deti z prvého manželstva.

Celý svoj produktívny vek prežila Danica Rumanová v Slovenskej televízii. Tam odštartovala svoju profesionálnu kariéru ako asistentka kamery a tam aj v roku 2003 skončila ako kameramanka v rámci hromadného prepúšťania zamestnancov po nástupe nového vedenia Richarda Rybníčka.

Za 45 rokov svojho televízneho pôsobenia stretla množstvo zaujímavých ľudí. Nielen ako kameramanka, ale aj ako vyštudovaná fotografka. Jej meno tak nájdete aj na obálkach LP platní, v časopisoch pod portrétmi spevákov a hercov, či na plagátoch, napr. s Karolom Duchoňom alebo Waldemarom Matuškom. Fotografovala napríklad aj Evu Mázikovú, Marcelu Laiferovú, Zdenu Studenkovú, Zoru Kolínsku a najmä Evu Kostolányiovú. Hovorí o nej: „S Evičkou sme boli priateľky. Robili sme spolu aj jej posledný program, bola optimistka.“